Základné údaje o Slovensku
Oficiálny názov: Slovenská republikaDátum vzniku republiky: 1.1.1993
Štátne symboly:
Štátne zriadenie: republika
Politický systém: parlamentná demokracia
Ústavný systém:
- ústavná a zákonodarná moc (NR SR),
- výkonná moc (prezident SR a vláda SR),
- súdna moc (ústavný súd a súdy)
Územnosprávne členenie:
Krajské mestá: Bratislava, Trnava, Nitra, Trenčín, Žilina, Banská Bystrica, Prešov, Košice
Štátny jazyk: slovenský
Hlavné mesto: Bratislava (428 672 obyvateľov)
Susedia: Česká republika, Poľská republika, Ukrajina, Maďarská republika, Rakúsko
Rozloha: 49 035 km2
Počet obyvateľov: 5 389 180 (k 31.12.2005)
Hustota obyvateľstva: 109/km2
Národnostné zloženie obyvateľstva: národnosť slovenská (85,8 %), maďarská (9,7 %), rómska (1,7 %), česká (0,8 %), rusínska, ukrajinská, ruská, nemecká, poľská a iné (2 %)
Obyvateľstvo podľa náboženského vyznania: veriaci (84,1 %) z toho: rímskokatolícke (68,9 %), evanjelické a.v. (6,9 %), gréckokatolícke (4,1 %), reformovano kresťanské (2 %), nezistené (2,2 %), bez vyznania (13,7 %)
Hlavné politické strany zastúpené v NR SR: Kresťanskodemokratické hnutie, Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko, SMER - sociálna demokracia, Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana, Slovenská národná strana, Strana maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja,
Prezident republiky: Doc. JUDr. Ivan Gašparovič, CSc., Dr.h.c.
Predseda vlády: Doc. JUDr. Robert Fico CSc.
Mena: Euro, 1 € = 100 centov, (do 31.12. 2008 slovenská koruna, 1 Sk=100 halierov)
Členstvo v medzinárodných organizáciách: EU, NATO, OSN, UNESCO, OECD, OBSE, CERN, WHO, INTERPOL atď.
Štátny znak
Symbolom Slovenska sa stal prvý raz v revolučných rokoch 1848 - 1849. Trojvŕšie symbolizuje tri karpatské pohoria Tatry, Fatru a Mátru (v súčasnosti leží v Maďarsku). Dvojkrížom sa Slovensko hlási ku kresťanstvu a zároveň k tradícii sv. Cyrila a Metoda, ktorí sem v období Veľkej Moravy (9. storočie) priniesli kresťanstvo.
 |
Vyobrazenie štátneho znaku Slovenskej republiky
Zbierka zákonov č. 63/1993
63
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 18. februára 1993
o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní
§ 2
- Štátny znak Slovenskej republiky (Ďalej len “štátny znak”) tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž, vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvŕšia. Driek a ramená kríža sú na koncoch rozšírené a vhĺbené, vrchy sú oblé.
- Štátny znak sa vyobrazuje farebne. Výnimočne, ak to nie je z objektívnych dôvodov možné alebo vhodné, možno od farebného vyobrazenia upustiť.
- Striebornú farbu dvojitého kríža v štátnom znaku možno pri jeho farebnom vyobrazení nahradiť i bielou farbou.
- Za štátny znak sa považuje aj jeho jednofarebné grafické zobrazenie alebo stvárnenie z kovu, kameňa, z keramického či z iného materiálu, ak svojím vyobrazením zodpovedá vyobrazeniu štátneho znaku.
Štátna vlajka
Oficiálne bola zavedená 1. januára 1993, ale pochádza z roku 1848.
Biely, modrý a červený vodorovný pruh nachádzame aj na ruskej alebo slovinskej zástave. Sú známe ako panslovanské farby.
Štátna vlajka sa vztyčuje na vlajkovom stožiari.
Štátna zástava je odvodená od štátnej vlajky. Je vždy pevne spojená so žrďou alebo priečnym rahnom.
 |
Vyobrazenie štátnej vlajky Slovenskej republiky
Zbierka zákonov č. 63/1993
63
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 18. februára 1993
o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní
§ 7
Štátna vlajka Slovenskej republiky (Ďalej len “štátna vlajka”) sa skladá z troch pozdĺžnych pruhov - bieleho, modrého a červeného, rovnakej šírky, usporiadaných pod sebou. Na prednej polovici listu štátnej vlajky je umiestnený štátny znak. Štátny znak na štátnej vlajke je rovnako vzdialený od horného, predného a spodného okraja štátnej vlajky a jeho výška sa rovná polovici výšky štátnej vlajky. Na styku štítu s inou ako bielou farbou je biely lem, široký jednu stotinu dĺžky štátnej vlajky. V štátnom znaku na štátnej vlajke sa nepoužíva žiadna obrysová linka. Pomer strán štátnej vlajky je 2:3.
Štátna pečať
Štátna pečať sa používa na originál listiny ústavy a ústavných zákonov Slovenskej republiky, medzinárodných zmlúv, poverovacích listín diplomatických zástupcov a v ďalších prípadoch, v ktorých je jej použitie obvyklé.
Priemer pečate je 45 mm.
Pečatidlo uschováva prezident SR.
 |
Vyobrazenie štátnej pečate Slovenskej republiky
Zbierka zákonov č. 63/1993
63
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 18. februára 1993
o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní
§ 12
Štátna pečať Slovenskej republiky (Ďalej len “štátna pečať”) je okrúhla. V jej strede je vyobrazený štátny znak, pričom farby znaku sú vyznačené heraldickým šrafovaním. Okolo štátneho znaku je do kruhu umiestnený nápis (kruhopis) Slovenská republika. V dolnej časti kruhopisu štátnej pečate je lipový lístok.
Slovenská hymna
Štátnu hymnu tvoria prvé dve slohy piesne Janka Matúšku "Nad Tatrou sa blýska" z roku 1844. Text napísal pri protestnom odchode štúrovcov z Bratislavy.
 |
Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú,
Zastavme ich, bratia,
veď sa ony stratia,
Slováci ožijú.
To Slovensko naše posiaľ tvrdo spalo,
ale blesky hromu
vzbudzujú ho k tomu,
aby sa prebralo.
Štátne sviatky
dni pracovného pokoja a pamätné dni
Štátne sviatky| 1. január | Deň vzniku Slovenskej republiky |
| 5. júl | Sviatok svätého Cyrila a Metoda |
| 29. august | Výročie SNP |
| 1. september | Deň Ústavy Slovenskej republiky |
| 17. november | Deň boja za slobodu a demokraciu |
Štátne sviatky sú dni pracovného pokoja.
Ďalšími dňami pracovného pokoja, okrem nedieľ, sú uvedené sviatky:
Dni pracovného pokoja
| 6. január | Zjavenie Pána (Traja králi) |
| 10. apríl | Veľký piatok |
| 13. apríl | Veľkonočný pondelok |
| 1. máj | Sviatok práce |
| 8. máj | Deň víťazstva nad fašizmom |
| 15. september | Sedembolestná Panna Mária |
| 1. november | Sviatok všetkých svätých |
| 24. december | Štedrý deň |
| 25. december | Prvý sviatok vianočný |
| 26. december | Druhý sviatok vianočný |
Pamätné dni
| 25. marec | Deň zápasu za ľudské práva |
| 13. apríl | Deň nespravodlivo stíhaných |
| 4. máj | Výročie úmrtia M. R. Štefánika |
| 7. jún | Výročie Memoranda národa slovenského |
| 5. júl | Deň zahraničných Slovákov |
| 17. júl | Výročie deklarácie o zvrchovanosti SR |
| 4. august | Deň Matice Slovenskej |
| 9. september | Deň obetí holokaustu a rasového násilia |
| 19. september | Deň vzniku Slovenskej národnej rady |
| 6. október | Deň obetí Dukly |
| 27. október | Deň černovskej tragédie |
| 28. október | Deň vzniku samostatného Česko-slovenského štátu |
| 29. október | Deň narodenia Ľ. Štúra |
| 30. október | Výročie Deklarácie slovenského národa |
| 31. október | Deň reformácie |
| 30. december | Deň vyhlásenia Slovenska za samostatnú cirkevnú provinciu |
Pamätné dni sú dňami pracovnými