Svetové kultúrne a prírodné dedičstvo UNESCO na Slovensku

Slovensko, malá krajina v srdci Európy, disponuje veľkým kultúrnym a prírodným potenciálom. Do svetového kultúrneho povedomia sa vpísala už viacerými zápismi v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Medzi ne patria:

• Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia
• Bardejov - historické jadro mesta
• Drevené chrámy slovenskej časti Karpatského oblúka
• Spišský hrad a pamiatky okolia
• Vlkolínec – pamiatková rezervácia ľudovej architektúry
• Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu
• Karpatské bukové pralesy

Drevené chrámy slovenskej časti Karpatského oblúka:

Bodružal (okres Svidník) – Grécko-katolícky chrám sv. Mikuláša

Grécko-katolícky chrám sv. Mikuláša z roku 1658 je jedným z ôsmych drevených chrámov na Slovensku zapísaných od roku 2008 v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Patrí medzi najstaršie a najlepšie zachované chrámy východného obradu na Slovensku, ktoré sú vyhľadávanými cieľmi návštevníkov zo Slovenska i zo zahraničia.
Priťahujú turistov svojim unikátnym vzhľadom, architektonickým riešením, umeleckým stvárnením, sú zjednocujúcim prvkom medzi prírodou a človekom. Fascinujú stavebným prevedením, bez použitia klincov a kovových klinov. Unikátne zrubové väzby stavebnej konštrukcie zabezpečili celistvosť objektov počas mnohých storočí.
Použitý drevený materiál, i keď extrémne náchylný k zmenám a devastácií vplyvom poveternostných podmienok, ohrozený ohňom a degradáciou ľudskou činnosťou, prestál stáročia a je vo svojej jednoduchosti a predsa zložitým väzbám konštrukcií svedectvom zručnosti a umu anonymných ľudových staviteľov.
V trojdielnom zrubovom chráme sv. Mikuláša nájdete bohatú maľovanú výzdobu z 18. storočia, kde dominuje nástenná maľba Kalvárie, Posledného súdu a Ukrižovania. Nádherný ikonostas pochádza z roku 1794. Areál chrámu je obklopený zrubovou ohradou so šindľovou strieškou. Dodnes slúži potrebám každodenného života obyvateľov Svidníckeho regiónu.

Hervartov (okres Bardejov) - Rímsko-katolícky kostol sv. Františka Serafínskeho z Assisi

Aj tento rímsko-katolícky kostol z konca 16. storočia sa radí k slovenským raritám. Od roku 2008 je zapísaný v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Patrí k najstarším, najzachovalejším a najvzácnejším sakrálnym stavbám na území Slovenska.
Nachádza sa na severnom úpätí vrchu Čergov. Jeho bezprostredné okolie ohraničuje kamenno-drevený múr. Základným konštrukčným systémom drevených sakrálnych stavieb tohto obdobia bol zrub s dômyselnými tesárskymi spojmi a pri zvoniciach sa používala stĺpiková konštrukcia. Konštrukcie boli väčšinou pravouhlé, no nájdu sa aj polygonálne, ako v tomto prípade.
Stavitelia využívali dubové kliny, ktorými nahradzovali skoby a klince. Ako krytina sa používal zásadne šindeľ, ktorý bol dekoratívne zdobený a tvarovaný do vežičiek. Kov sa uplatňoval len pri ozdobných kovaniach krížov, dvier, okien a zámkov. Ich tvorcovia boli zvyčajne anonymní tesárski majstri. Pri práci prejavovali nesmierny cit pre materiál, remeselnú zručnosť a pozoruhodné staviteľské schopnosti.
Tento kostol sa vyznačuje aj gotickým prvkom, ktorým je strmá sedlová strecha s vežičkou. V interiéri je drevená lomená klenba a maľovaná figurálna výzdoba lode z polovice 17. storočia. Súčasťou gotického oltára sú aj tabuľové maľby a obraz Poslednej večere.

Hronsek (okres Banská Bystrica) – artikulárny kostol ECAV a zvonica

Na Slovensku sa do dnešných čias zachovala skupina unikátnych drevených kultových stavieb, ktoré vzbudzujú obdiv domácich i zahraničných odborníkov aj laikov.
Sú špecifickým príkladom sakrálnych stavieb odrážajúcich vplyv geografického prostredia, keďže Slovensko sa radí medzi najlesnatejšie regióny Európy s dostatkom dreva, ktoré bolo v minulosti významným stavebným materiálom. Drevený artikulárny kostol a zvonica v Hronseku patria svojím nevšedným konštrukčným riešením k objektom, ktoré sa pre svoje kultúrno-historické hodnoty stali súčasťou národného kultúrneho dedičstva.
Významného svetového uznania sa mu dostalo aj v roku 2008, kedy bol zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Zvonica nie je ale súčasťou kostola, je postavená v jeho blízkosti ako to v čase jeho stavby nariaďovali tzv. artikuly (vládne nariadenia). Objekt kostola s pôdorysom v tvare gréckeho kríža postavili pomocou hradenej konštrukcie. Medzi jeho hlavné nosné prvky patria stĺpiky, vzpery, rozpery a vodorovné trámy. Strop interiéru tvoria doskové klenby.
Z výtvarného hľadiska sa jednoduchý až puritánsky interiér sústreďuje na drobný remeselný detail. Mobiliár kostola je barokový. Stačí pohľad na unikátne klenby a skláňate sa pred umom a fortieľom staviteľov, ktorí bez kovových nitov a klincov postavili toto dielo.
Zaujímavosťou je i to, že sa tu sobášil štúrovský básnik Andrej Sládkovič s Hronsečankou Júliou Senkovičovou.

Kežmarok (okres Kežmarok) – artikulárny kostol ECAV

Drevený kostol v Kežmarku patrí ku skvostom sakrálneho stavebného umenia na Slovensku. Okrem toho, že je národnou kultúrnou pamiatkou, patrí aj k svetovým raritám, od roku 2008 je zapísaný aj v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Jeho vznik súvisí s radom faktorov, najmä geografických, historických, etnických a náboženských. Prejavilo sa to v konštrukčnom prevedení stavby, stavebnom materiáli, ktorým bolo najmä drevo, v typických výtvarných prvkoch a tiež v estetickom cítení tvorcov. Prelínajú sa tu prvky domácej stavebnej tradície s architektonickými požiadavkami cirkevného univerzalizmu.
Z hľadiska stavebnej konštrukcie sú tieto stavby typickým ľudovým staviteľstvom, vychádzajúcim z ľudových tradícií, avšak tesne naviazaným na požiadavky cirkví. Zrubový kostol s pôdorysom gréckeho kríža bol staviteľom J. Mittermannom pristavaný v roku 1717 k už existujúcemu murovanému objektu školy podľa nariadení tzv. „artikúl“ platných pre výstavbu protestantských kostolov v čase protireformácie.
Táto jedinečná drevená stavba z červeného smreka bola postavená bez jediného kúska kovu. Barokový interiér je tiež vyrobený z dreva. Kostol sa nachádza v centrálnej časti pamiatkovej rezervácie Kežmarok.
Z vonkajšej strany je omazaný bielou hlinenou omietkou. Preto sa mu hovorí aj kostol „v kožuchu“. Dodnes slúži bohoslužobným účelom. Je tu k dispozícií 1500 miest na sedenie.
V interiéri sú vzácne dva samostatné ale navzájom prepojené organy. Vzácnosťou je aj výmaľba doskovej klenby s motívom iluzívnej oblohy s postavami apoštolov a evanjelistov, barokový oltár a kazateľnica.

Ladomirová (okres Svidník) – Grécko-katolícky chrám sv. Michala Archanjela

V okrese Svidník odporúčame navštíviť ďalšiu zo vzácnych národných kultúrnych pamiatok - grécko-katolícky chrám sv. Michala Archanjela z roku 1742.
Tento sakrálny objekt je súčasťou širšieho regiónu, ktorý zahŕňa juhovýchodné Poľsko, Zakarpatskú Ukrajinu a sedmohradskú časť Rumunska. Výskyt chrámov vytvorených z dreva bez použitia kovových klinov najmä v severnej a severovýchodnej časti Slovenska úzko súvisí s geografickými prostredím – horstvom Karpatského oblúka, bohatým na lesy. Tu sa počas historického vývoja formovali špecifické životné podmienky, ktoré ovplyvnili územie materiálovými i prírodnými danosťami ale aj kultúrnou atmosférou.
Aj tento chrám spolu so zvonicou, ohradou, vstupnou bránkou a priľahlým cintorínom tvorí jednotný urbanistický celok. Objekt s pravouhlým pôdorysom svätyne a lode dopĺňa do trojdielnej dispozície veža. Typickú siluetu formujú stupňovité strechy s barokovými vežičkami cibuľovitého tvaru.
Interiér má barokový mobiliár, ktorý bol poškodený požiarom koncom 20. storočia. Reštaurovanie ikonostasu a ikon prebiehalo takmer 12 rokov a bolo úspešne ukončené v roku 2006. Táto mravenčia práca bola odmenená cenou Kultúrna pamiatka roka Fénix 2006, ktorú udeľuje Ministerstvo kultúry SR.
Niektoré ikony z tohto chrámu sa nachádzajú v zbierkach Šarišského múzea v Bardejove. Chrám je s ďalšími ôsmymi raritnými drevenými sakrálnymi objektmi Slovenska zapísaný v Zozname svetového dedičstva UNESCO.

Leštiny (okres Dolný Kubín) – artikulárny kostol ECAV

Drevený evanjelický kostol v Leštinách na dolnej Orave vybudovali v roku 1688 prersne v intenciách vtedajších artikúl – nariadení na príkrom svahu nad obcou a zodpovedá pôvodným modelom artikulárnych chrámov z konca 17. storočia.
Vznik kostola súvisí s protihabsburgskými povstaniami, kedy kráľ Leopold I. po potlačení Thökölyho povstania umožnil protestantom postaviť v každej uhorskej stolici dva artikulárne kostoly. Stavba tohto kostola však nebola jednoduchá, pretože ju panstvo Oravského hradu nechcelo povoliť. Traduje sa, že obyvatelia sa rozhodli postaviť kostol ako tzv. čiernu stavbu ďalej od dediny pod Chočom. Keď neskôr oravská vrchnosť povolila stavbu dvoch kostolíkov, obyvatelia Leštín kostolík pod Chočom rozobrali a preniesli do dediny. Preto interiér kostola pochádza zo 17. a 18. storočia a je bohato vymaľovaný iluzívnymi stĺpmi, vegetatívnym dekorom a sivomodrým mramorovaním.
Rezbársky zdobená neskoro renesančná kazateľnica vyniká farebnosťou a remeselným prepracovaním. V roku 1777 bola postavená zvonica, ktorú so samotným kostolom spája kryté vstupné schodisko.
Kostolík je od roku 2008 zapísaný v Zozname svetového dedičstva UNESCO.

Ruská Bystrá (okres Sobrance) – Grécko-katolícky chrám sv. Mikuláša Biskupa

Na styku dvoch veľkých svetových kultúr, západorímskej a byzantskej, geomorfologické a prírodné podmienky ovplyvnili i architektúru. Preto je na Slovensku mnoho originálnych drevených sakrálnych objektov, ktoré sa pre svoje kultúrno-historické hodnoty stali súčasťou národného kultúrneho dedičstva.
V mnohých z nich sa zachoval unikátny interiér, s bohato zdobenými umelecky pozoruhodnými ikonami, ikonostasmi, kovanými krížmi a ďalšími výtvarnými prvkami. Boli stavané z dreva bez použitia kovových klinov. Na spájanie hlavných konštrukčných častí stavitelia využili drevené dubové kliny, ktoré nahradzovali skoby a klince. Na zabezpečenie stability objektov sa využívali spoje na rohoch, nazývané „zámky“.
Mnohé boli vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Ich existencia bola donedávna známa len úzkemu okruhu obyvateľov v okolí ich výskytu. Patril k nim aj grécko-katolícky chrám na východnom úpätí Vihorlatských vrchov. Chrám sv. Mikuláša Biskupa z roku 1720 však už patrí k chrámom Karpatského oblúka, ktoré sú zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO.
Jeho trojdielna vnútorná dispozícia je ukončená polygonálnou svätyňou a dekoratívne zdobenými stĺpmi. Zo sedlovej strechy pokrytej dreveným šindľom vyrastá mohutná veža, taktiež postavená bez použitia kovových spojovacích materiálov.
Neskorobarokový ikonostas a oltár vynikajú svojím prepracovaním a bohatou rezbárskou výzdobou, ktorá žiadneho návštevníka v jeho očakávaniach nesklame, keďže svojou majestátnou krásou a prostou jednoduchosťou v človeku vyvoláva úctu a rešpekt pred tvorcami týchto diel ľudovej umeleckej tvorivosti.

Tvrdošín (okres Tvrdošín) – Rímsko-katolícky kostol Všetkých svätých

Pýchou Tvrdošína a najstaršou zachovanou stavebnou pamiatkou je gotický drevený rímsko-katolícky kostol Všetkých svätých na cintoríne, okolo ktorého je renesančná ohrada so vstupnou bránou a dvomi kruhovými kostnicami.
Drevená zrubová stavba s vysokou sedlovou strechou je postavená z dreva bez použitia klincov. Kostol pochádza z druhej polovice 15. storočia a v 17. storočí ho renesančne upravili. V interiéri dominuje neskorobarokový oltár z rokov 1766-1770 s obrazom Všetkých svätých. Rovný maľovaný strop lode s motívom iluzívnych kaziet a dekórom pestrofarebných kvetov (obloha s hviezdami, anjeli a kazetový strop) dotvárajú gotickú mystiku priestoru.
Odborná reštaurácia kostola bola v roku 1993 ocenená plaketou EUROPA NOSTRA. Vnímame o to intenzívnejšie, že drevená sakrálna architektúra predstavuje významnú súčasť pamiatkového fondu každej krajiny. Historické pozadie jej vzniku, historická i pamiatková hodnota významne ovplyvňovala v minulosti i v súčasnosti život jednotlivcov a skupín obyvateľov v jej tesnej blízkosti i vo vzdialených mestách.
Každodenné rituály obyvateľov náboženského charakteru uskutočňované v priestoroch kostolov, chrámov, kaplniek, zvoníc a cintorínov sa spájajú so životom obyvateľov viacerých konfesií, avšak často v ich blízkosti stretávame aj ľudí bez konfesie, ktorí v rámci turistického ruchu navštevujú tieto skvosty ľudovej tvorivosti. Ich rady od roku 2008 oprávnene rozšírili aj návštevníci svetového kultúrneho dedičstva, keďže kostol bol ako slovenská národná kultúrna pamiatka zapísaný aj do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Vlkolínec – pamiatková rezervácia ľudovej architektúry

Vlkolínec, miestna časť mesta Ružomberok (okres Ružomberok)

Jedným z najhodnotnejších objektov pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry, zapísanej od roku 1993 do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, je drevená zvonica z roku 1770.
Obec, neskôr ako miestna časť pričlenená k mestu Ružomberok, pochádza zo 14. storočia. Aj napriek ničivému požiaru počas 2. svetovej vojny sa tu zachovalo 45 objektov ľudového staviteľstva. Súbor drevených stavieb patrí k najzachovalejším pamiatkovým územiam svojho druhu v Strednej Európe.
Všetci obyvatelia Vlkolínca boli rímski katolíci a skoro všetci veriaci. Z dnešného pohľadu treba obdivovať, aká to bola pevná a zakorenená viera, ktorá viedla Vlkolínčanov do kostola od roka do roka, či pršalo, snežilo, či boli fujavice v zime a búrky v lete, pričom museli každú nedeľu a sviatok urobiť cestu do kostola v meste dvakrát 7 km s výškovým rozdielom cez 300 m.
V dedine nemali vlastného farára. Ten prichádzal len 3-5 krát do roka, ale mali malý kostolík a zvonicu, ktorá slúžila na zvonenie trikrát denne. Majestátny hlas zvonu mal vždy významnú úlohu v živote každej kresťanskej komunity. Zvolával veriacich k modlitbe, oznamoval začiatok a koniec bohoslužby, narodenie a smrť, vojenské nebezpečenstvo alebo prírodnú pohromu.
Rozšírenie samostatne stojacich dedinských zvoničiek bolo odozvou na príkaz Márie Terézie z roku 1751 vyhlasovať požiarny i iný poplach úderom na zvon. Zvonilo sa aj keď niekto umrel, počas pohrebu i na prvé výročie úmrtia, i pri ničivej a dlhotrvajúcej búrke.
Dnes si Vlkolínec ako unikátnu pamiatkovú rezerváciu spolu s drevenou zvoničkou môžu návštevníci pozrieť, ak prekonajú túru s 300-metrovým prevýšením v nádhernom prírodnom prostredí, keďže do Vlkolínca nie je povolený vjazd autom. No vysoká návštevnosť potvrdzuje, že za pár kvapiek potu je odmena adekvátna.

Spišský hrad a pamiatky okolia (okres Levoča)

Spišský hrad

patrí k najväčším fortifikačným systémom v Európe. Jeho základy boli položené už v 12. storočí na travertínovom brale, z tohto obdobia sa zachoval trojpodlažný románsky palác.
Hoci v 18. storočí vyhorel, impozantné zvyšky hradnej pevnosti aj dnes vzbudzujú úctu pred jeho staviteľmi. Od roku 1993 je spolu s viacerými pamiatkami okolia zapísaný v Zozname svetového dedičstva UNESCO.
Návštevníci tu nájdu okrem muzeálnej expozície aj rôzne atrakcie – predvádzanie vystúpení skupín historického šermu, sokoliarstva a umeleckých remesiel.

Geoglyf koňa pod Spišským hradom (okres Levoča)

Na hradnom kopci Spišského hradu návštevník regiónu už nevníma len siluetu najväčšieho hradu v Európe ale už z diaľky tu vidno jedinečné umelecké dielo geoglyf – kamenný reliéf koňa.
Vytvoril ho austrálsky sochár Andrew Rogers ako súčasť projektu Rytmus života, ktorý je pod záštitou UNESCO. Na stavbu geoglyfu bol použitý miestny kameň - spišský travertín.
Tematickým námetom reliéfu bol kôň z keltskej mince nájdenej v archeologických vykopávkach na Spišskom hrade. Ide o jedno z najväčších výtvarných sochárskych diel na svete s rozmermi 100x100 metrov.

Spišská kapitula (okres Levoča)

Rozsiahly sídelný komplex s teologickou fakultou a ulicou teologických domov a dvojvežovou katedrálou sv. Martina je súčasťou Spišského Podhradia. So vzhľadom malej pevnosti s hradbami je dnes impozantným sídlom spišského biskupa.
Spolu so Spišským hradom patrí k jedinečným objektom zapísaným do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Neďaleko odtiaľto v s Spišskom Podhradí nájdete zaujímavé budovy bývalého kláštora a nemocnice milosrdných bratov z roku 1650.

Žehra (okres Levoča)

Zo Spišského hradu v neďalekom okolí zbadáte cibuľovitú vežu národnej kultúrnej pamiatky románsko-gotického kostolíka sv. Ducha v Žehre, ktorý je od roku 1993 zapísaný v Zozname svetového dedičstva UNESCO.
V interiéri vynikajú umeleckým stvárnením vzácne nástenné maľby z rôznych storočí.

Karpatské bukové pralesy (okres Snina)

V súčasnosti jaskyne Slovenského krasu už nepredstavujú jediný prírodný fenomén na Slovensku, ktorý je súčasťou Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO, ale od roku 2008 je ním aj zápis Karpatských bukových pralesov v najvýchodnejšom cípe Slovenska v Poloninách a Bukovských a Vihorlatských vrchoch (okres Snina).
Tieto pralesy presahujúce na územie susednej Ukrajiny sú nenarušené bukové lesy s významných faktorom genetickej banky buka mierneho klimatického pásma a súvisiaceho lesného biotopu.
Výbor pre hodnotenie nominácií na zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ocenil najmä významné ekologické a biologické procesy v evolúcií a vývoj suchozemského ekosystému a rastlinných a živočíšnych spoločenstiev tohto územia.
Návštevník v tomto vzdialenom kúte Slovenska spozná krásu nedotknuté pralesa, ocení jeho jedinečnú vôňu a zvuky. Môže tu stretnúť zriedka vídaných obyvateľov lesa. Vyznačené turistické chodníčky však neodporúčame opúšťať.